História výroby kobercov

Umenie výroby kobercov začalo pravdepodobne prekvitať už pred tisícročiami na planinách Centrálnej Ázie. Nomádi potrebovali ochranu pred studeným vetrom. Materiál získavali zo stád kôz a oviec.
Tkáčske krosná v najjednoduchšej podobe vyrábali z dvoch drevených rebier, ktoré boli zafixované k zemi a medzi nimi bola uchytená osnova. Tieto horizontálne krosná, ktoré mimochodom dodnes nomádi používajú, majú výhodu, že sa veľmi ľahko dajú poskladať a preniesť na iné miesto.

Najstarší známy koberec bol objavený v roku 1947 pri vykopávkach na Sibíri. Podľa miesta objavu bol aj pomenovaný „Pazyryk-carpet“, alebo „Gorny-Altaj carpet“ (koberec z Horného Altaja?). Má rozmery 183x200 cm a 360 000 uzlov/m². Vypracovanie je úžasné a koberec má väčšiu hustotu ako mnoho súčasných kobercov, ktoré sa predávajú v obchodoch. Rovnako pozoruhodný je aj vzor koberca. Tento koberec bol pravdepodobne vyrobený v Arménsku, alebo Perzii okolo roku 400 pred n.l.. Pri objave bol úplne zmrazený v ľadovej kocke a práve preto sa zrejme zachoval tak dlho a v takom dobrom stave. Je vystavený v "The State Hermitage Museum, St. Petersburg, Russia".

V 16. storočí n.l., sa umenie viazania kobercov rozvíjalo v Perzii a Indii. Z tohto obdobia pochádza aj najprepychovejší a pravdepodobne aj najslávnejší koberec na svete – tzv. "Ardabil carpet" . Má rozmery 534x1152 cm a pravdepodobne bol vyrobený v meste Kashan v Perzii. Koberec je datovaný do roku 946 islamského kalendára (čo je rok 1539 n.l.). Na jeho výrobe pracovali 5-ti ľudia po dobu troch rokov. Dal ho vyrobiť „Šach“ Tahmasp pre Safirovu mešitu. V skutočnosti to boli dva koberce, ale jeden z nich použili na repasovanie toho druhého. Lepšie zachovaný je vystavený v Victoria and Albert Museum v Londýne. Zvyšky toho druhého sú vystavené v the Los Angeles County Museum, USA. Je vyrobený z vlny a hodvábu s hustotou 518 000 uzlov/m². V 19 storočí ho predali a peniaze z predaja boli použité na opravu vetkej mešity v meste Ardabil v Severnej Persii.

"The Museum of National Antiquities in Sweden" je možné vidieť tzv. "Marby Carpet". Tento koberec bol vyrobený v Turecku na začiatku 15. stor. n.l.

Najvzácnejším pokladom hradu v Štockholme, je Perzský lovecký koberec z druhej polovice 16. storočia n.l.. Tento koberec bol súčasťou vena budúcej kráľovnej Hedvigy Eleonory pred jej svadbou so švédskym kráľom Karolom X Gustavom.

Ručne vyrábané koberce sú zvyčajne nazývané podľa miesta kde sa vyrábajú, alebo podľa etnických skupín, ktoré ich vyrábajú. Motívy a farby odrážajú lokálne tradície, podľa čoho je možné rozpoznať, kde konkrétne bol koberec vyrobený.

V súčasnosti je bežné, že sa kopírujú pôvodné perzské štýly /napr. v Indii/. Príkladom toho môže byť napr. „Indo Gabbeh“.

Ručne sa koberce v súčasnosti vyrábajú len na vyznačených miestach

Avšak jednoznačne najznámejšími kobercami sú Perzské koberce, ktorých existuje ohromné množstvo. Niektoré typy Perzských kobercov si priblížime.

PERZSKÉ KOBERCE

Perzia, staroveké pomenovanie Iránu, sa pýši najvyššou kvalitou ručne vyrábaných kobercov. Umenie viazania a farbenia sa dedí z generácie na generáciu. V Turecky hovoriacej časti sa používa symetrický tzv. „Gordický“ uzol a v Perzsky hovoriacej časti sa používa asymetrický tzv. „Senneh“ uzol.

U ručne viazaných kobercov jeden z najdôležitejších technických parametrov.
Prispieva k trvácnosti koberca.

1. SYMETRICKÝ (GORDICKÝ UZOL)

Tomuto typu uzla sa hovorí aj Turecký uzol, alebo Gordický uzol, podľa jeho pôvodu v Turecku, kde sa pôvodne používal. V tomto uzle sa vlákno (červená farba) obtočí vo forme slučky okolo osnovy (svetlá farba). Medzi každým radom osnovy sa umiestni jedna, popr. dve rady útkového vlákna (modrá). Symetrický uzol prispieva k zvýšeniu pevnosti koberca. Používa sa často pri výrobe hrubších kobercov. Tento uzol sa používa v Kaukazkej časti Turecka, v západnom Iráne a medzi Tureckými a Kurdskými kmeňmi. Používa sa aj v niektorých častiach Európy.

2. ASYMETRICKÝ UZOL (Perzský uzol, „Senneh knot“)

V tomto prípade je vlákno (červené) obtočené vo forme slučky okolo jedného vlákna osnovy (svetlé) a koniec ostáva voľný. Medzi každým radom osnovy sa umiestni jedna, popr. dve rady útkového vlákna (modrá). Tento spôsob viazania umožňuje vyrobiť koberce s väčšou hustotou (viac uzlov/m²) a pestrejšími detailami. Používa sa v Iráne, Indii, Turecku, Egypte a Číne.

• nôž s háčikom
• pár nožníc
• ťažký hrebeň vyrobený z dreva a kovu

• koberec je odstrihnutý z krosien
• nožnicami sa zostrihajú končeky vlákna
• zafixujú sa strapce na okraji
• leštenie
• umývanie
• sušenie
• prípadné opravy

Zručný viazač dokáže za 8 hodín uviazať 8 – 12 000 uzlíkov.

Všimni si blízkosť vlákien osnovy

V IRÁNE ZAČALI V ROKU 2006 VÝROBU NAJVÄČŠIEHO KOBERCA NA SVETE. BOL OBJEDNANÝ PRE MEŠITU V ARABSKÝCH EMIRÁTOCH. PO DOKONČENÍ BUDE MAŤ 6 000 M². CELKOVÁ HMOTNOSŤ MATERIÁLU JE 45 TON.

Typickými miestami, kde prekvitala ručná výroba kobercov boli Turecko /Anatolia/, Perzia /Irán/, Kavkaz, Afganistan a západná časť Číny. Najexkluzívnejšie koberce sa exportovali práve z týchto oblastí.

V súčasnosti sa koberce vyrábajú ručne od Maroka cez Balkán (Rumunsko, Bulharsko), Turecko, Irán, Kaukaz, Afganistan, Turkmenistan, Pakistan, India, Tibet, Nepal až po Čínu.

Perzské koberce väčšinou vyrábajú ženy v domácnostiach. Prispievajú tak k zlepšeniu finančnej situácie rodín. Práve preto sú perzské koberce stále relatívne veľmi lacné (ak porovnáme rozsah práce potrebný na ich výrobu). ISTÉ JE, ŽE PERZSKÝ KOBEREC MÁ TÚ CENU ZA KTORÚ SA PREDÁVA!

Väčšina motívov na kobercoch je prevzatá z múzeí, alebo zo vzácnych starých kobercov, ktoré sa predávajú na aukciách za astronomické sumy.

Nový koberec s nádhernými farbami a starožitným vzhľadom

V konečnej fáze výroby je koberec praný tzv. „kamenným kúpeľom“. Cieľom je získať ošúchaný vzhľad /podobne ako rifle/. Následne je koberec vystavený intenzívnemu slnečnému žiareniu, aby vybledol. Po týchto úpravách koberec vyzerá tak, že ho len veľmi dobrý znalec dokáže rozpoznať od omnoho staršieho a vzácnejšieho originálu.

1. VLNA

Ázijská vlna z oviec, ktoré majú hrubé chvosty je veľmi vhodná na výrobu kobercov, pretože obsahuje krátke aj dlhé vlákna. Kvalita závisí na veku oviec, mieste kde žijú a čase kedy sú strihané. Najkvalitnejšia vlna sa získava z jahňať, ktoré sú strihané v jeseni. Najkvalitnejšia vlna je z krku - nazýva sa „corkwool“. Vlna z oviec, žijúcich vo vyšších oblastiach, obsahuje viac tuku, čo dodáva vláknu viac lesku. Irán je takmer sebestačný v produkcii vlny /nomádi chovajú ohromné stáda oviec/. Pakistan napr. dováža vlnu z Nového Zélandu a Austrálie.

STRIHANIE:
Po strihaní sa označuje kvalita vlny. Oddeľujú sa vlnené vlákna podľa kvality.

PRADENIE:
Iráne sa väčšinou robí ručne, často na kolovrátkoch.

Nomádske ženy však stále používajú tradičné vretená. V Číne a Pakistane sa pradie vlna strojovo.

2. BAVLNA

Rastie vo väčšine krajín kde sa vyrábajú koberce. Bavlna sa získava z rastliny „Malva“. Rastie vo väčšine tropických a subtropických oblastí. Rastlina pozostáva z veľkých listov (podobne ako palmy) a má obrovské biele, červené a žlté kvety.
Ovocie má okrúhly tvar s asi 5 cm dlhou kapsulou, ktorá sa po dozretí otvára. Semená sú pokryté bavlneným vlasom.

3. HODVÁB

Hodváb sa vďaka utajenému procesu získaval po celé tisícročia v Číne. Avšak, odvtedy ako sa podarilo prepašovať húsenicu priadky morušovej, produkuje sa aj v ďalších krajinách – napr. Iráne a Turecku. Najcennejší hodváb sa získava z húsenice priadky morušovej, ktorá sa kŕmi na listoch moruše.

Súčasné koberce sa vyrábajú aj z umelého hodvábu. Aj keď na prvý pohľad vyzerá ako pravý, trvácnosť a skutočná hodnota týchto kobercov je nižšia. Dávajte pozor pri kúpe, pretože koberce z umelého hodvábu sa predávajú často ako hodvábne!

Nasleduje po pradení vlákna.
Veľmi komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje znalosti a precíznosť prevedenia, aby sa dosiahol dobrý výsledok. Farbenie môže trvať jeden deň, ale aj týždeň /napr. farbenie indigom/.

HORIZONTÁLNE KROSNÁ

VERTIKÁLNE KROSNÁ

RUČNÉ NÁSTROJE

PRANIE

Odstráni sa textilný prach a zvyšky farbív. Zafixuje sa farbivo

Na vypláchnutie zvyškov farbiva je potrebné veľké množstvo vody. Používa sa stroj a ručné hrable

KONTROLA A OPRAVA
Koberec je pozorne skontrolovaný, aby na ňom neboli žiadne diery ani iné poškodenia po praní.

Po stáročia nebolo pre ľudí žijúcich mimo Orientu (okrem veľmi bohatých ľudí), bežným zvykom vlastniť orientálny koberec.
Začiatkom 19 stor. n.l. začal na Západe stúpať dopyt po kobercoch a objavili sa noví výrobcovia.

Do tohto obdobia je datovaný aj začiatok strojovej výroby kobercov.