Materiály na koberce

Hodváb

Hodváb je prírodné textilné vlákno, ktoré vytvárajú húsenice rôznych druhov nočných motýľov, najmä však priadky morušovej – hodvábnika. Je pozoruhodné, že dospelý hodvábnik žije len tri dni, počas ktorých znesie asi 400 vajíčok. Z nich sa po 10 mesiacoch vyliahnu malé trojmilimetrové húsenice. Tieto húseničky sa pažravo napchávajú morušovým lístím a vďaka tomu sa veľmi rýchlo zväčšujú a rastú. Keď sú patrične veľké a tučné, čo je asi po dosiahnutí 30 - násobku ich pôvodnej dĺžky, dobre sa zakuklia do zámotku – kokónu, obaleného hodvábnym vláknom. V tomto štádiu už nastupuje človek, túžiaci získať jedinečné hodvábne vlákno. Kokóny pozbiera a ďalej rôzne spracúva, až kým získa žiadané hodvábne vlákno. Je takmer nepredstaviteľné, že jeden kokón má na sebe namotané až 4 km dvoj vlákna. Z tejto úctyhodnej dĺžky je toho najušľachtilejšieho vlákna len asi 1 000 metrov, získaných z vnútornej časti kokónu (tzv. nekonečné vlákno). Z ostatných častí zámotku sa získava menej kvalitné hodvábne vlákno.
Na získanie kilogramu surového hodvábu je potrebné odvinúť vlákno až z 30-tich tisícok kokónov. Teraz už chápeme, prečo je pravý hodváb taký vzácny a drahý. Tajomstvo výroby hodvábu čínski výrobcovia žiarlivo strážili a ukrývali pred svetom viac ako dve tisíc rokov a tým sa stala výroba hodvábu najlepšie stráženým tajomstvom v histórii ľudstva. Hodvábna látka patrí po tisícročia k najušľachtilejším textíliám, ktorej neobyčajné vlastnosti sa vyvažovali zlatom. Tajomstvá jej výroby sa storočia žiarlivo strážili a strážia. Dokonca ani prudký rozvoj výroby umelých vlákien nedokázal nahradiť jedinečné vlastnosti prírodného hodvábu. Zvláštnou vlastnosťou hodvábu je jeho prispôsobivosť rôznym teplotám. V studenom počasí dokáže príjemne hriať, a naopak v horúcom lete príjemne chladí. A navyše, dobre prijíma vlhkosť, ktorú následne odparuje, takže odev nepôsobí vlhkým dojmom. Každý druh hodvábu je charakterizovaný číslom – najčastejšie od 5 do 16, ktoré nás informuje o hmotnosti konkrétnej akosti. Čím je číslo vyššie, tým je látka ťažšia (v štruktúre hrubšia).

Druhy hodvábu
Existuje široká škála hodvábnych látok, z ktorých najznámejšie a najviac používané sú:

PONGE CRÉPE DE CHINE (krepdešín)
HABOTAI TWILL
CRÉPE SATÉN JAQUARD (žakárd)
SATÉN BOURETTE (buret)
CHIFFON/MOUSSELINE (šifón/mušelín) ORGANZA (organtín)
CRÉPE ŽORŽET

Strižná vlna

Strižná vlna je prírodné vlákno, ktoré sa získava strihaním oviec. Kvalita strižnej vlny sa meria v dĺžke, hrúbke, pevnosti, potrava, podmienky chovu, intervaly strihania a vek oviec. Strižná vlna je veľmi vhodné vlákno na výrobu kobercov z estetického a praktického hľadiska. Všetky koberce, ktoré sú vyrobené z prírodných materiálov sú ekologické.
  • izolačné vlastnosti vlny prispievajú k udržaniu tepla a zníženiu hluku
  • nepohlcuje prach, špinu a preto sa ľahko čistí
  • po dlhú dobu si zachováva výborný vzhľad
  • spomaľuje horenie a znižuje statickú elektrinu

Tibetská vlna

Tibetská vlna sa radí medzi najkvalitnejšie vlny na svete. Ovce ktoré sa chovajú vo vysokej nadmorskej výške Himalájskeho pohoria (3000 - 5000 m.n.m.) majú vysoký obsah tuku v dôsledku nehostinných poveternostných podmienkach. Vysoký obsah tuku vo vlne robí vlnu pevnejšiu s vysokým leskom, výbornými izolačnými vlastnosťami a o mnoho odolnejšiu a trvácnejšiu.
Táto vlna sa väčšinou používa na výrobu ručne viazaných kobercov.

Bavlna

Bavlna je mäkké vlákno, ktoré rastie okolo bavlníku. Bavlníku sa darí v tropických a subtropických oblastiach. Úspešná kultivácia bavlny si vyžaduje dlhé vegetačné obdobie, dostatok slnka a vody počas rastu a suché počasie pre zber. Ekonomické dreviny bavlníka sú Gossypium hirsutum, pestované v USA a Austrálii, G. arboreum a G. herbaceum pestované v Ázii, a G. barbadense v Egypte. Egyptská bavlna je považovaná za jeden z najlepších druhov bavlny.
Bavlnené vlákno pozostáva z takmer čistej celulózy. Celulóza je tak usporiadaná, že dodáva bavlnenému vláknu silu, trvanlivosť a savosť.

Viskóza

Základným výrobným materiálom je celulóza, ktorá je získavaná z dreva. Počas výrobného procesu celulóza prechádza cez jemné trysky, vytvárajú sa tak viskózové vlákna.
Viskózové vlákna majú podobný vzhľad a použitie ako bavlna, alebo hodváb. Vlastnosti týchto vlákien môžu byť rôzne (matné - lesklé, rôzna dĺžka, hrúbka a priemer) v závislosti od použitia výrobného procesu. Viskóza je priedušná a nedráždi pokožku. Rýchlo dokáže absorbovať vlhkosť a rýchlo schne, je hladká a jemná na dotyk a má nízky elektrostatický náboj.

Kašmír, cashmere, cachemire:
Kašmírová vlna sa získava z kašmírskych kôz, ktorých domov je predovšetkým v Mongolsku (11% podiel na svetovom obchode) a Číne (71 %). Tie žijú prevažne v nadmorských výškach od 3 000 do 4500 m a rastie im tak preto obzvlášť jemná, hrejivá podsada (duvet). Hotová vlna má zvláštne vlastnosti: je mäkká, ľahká, jemná, lesklá a hebká. Farba vlny je od prírody biela, sivá, hnedá alebo čierna. Vysoké ceny za vlnu a hotové výrobky vyplývajú z malého ročne produkovaného množstva a zo vzácnosti týchto zvierat.
Na jedno zviera pripadá ročný výnos vo výške priemerne asi 185 gramov. Po vytriedení štetinatých chlpov však zostane asi len polovica výnosu, ktorý je vhodný pre ďalšie spracovanie na kvalitnú priadzu. Pretože sa na celom svete vyskytuje odhadom iba 104 miliónov kašmírskych kôz, dostane sa na trh ročne iba asi 8 000 ton. To zodpovedá podielu vo výške približne 0,014 % na celosvetovej spotrebe vlákien.

Pašmína, pashm, pashmina:
Pojem pašmína neoznačuje surovinu. Odvodzuje sa však od perzského pojmu „pashm“ (vlna), ktorý je synonymom pre srsť kašmírskych kôz. Výrobky z „pashmu“, resp. kašmírovej vlny sa v Indii nazývajú pashmina. Na Západe zdomácnel pojem pashmina alebo pašmína, ako označenie pre šály alebo šatky. Často sa tým mieni špeciálna šatka z kašmíru s podielom hodvábu. Pašmína sa získava z brady kašmírskej kozy, čím je získanie vlny obtiažnejšie. Celé spracovanie sa vzhľadom na jemnosť vlny deje ručne. Šatky vyrobené zo 100% pašmíny sa v Európe predávajú za cca 800 €.

Cashgora, kašgora:
Materiál kašgora pochádza z nového chovu, ktorý sa v roku 1981 prvýkrát dostal na Nový Zéland: angorský cap je skrížený s kašmírskou kozou. Výsledkom je vlna, ktorá má pevnosť mohéru a lesk a jemnosť kašmíru. Kašgora je pevnejšia než kašmír. Ceny sa riadia podľa určenia jemnosti vlákien, pohybujú sa však výrazne pod cenami za kašmírovú vlnu. Kašgora sa používa predovšetkým pre dámsku a pánsku konfekciu, pletený tovar a ručné pletacie priadze. Na trhu sú aj prešívané deky s náplňou z kašgory.

Shatoosh, Sha-tus:
Shatoosh sa získava zo srsti tibetskej antilopy (nazývanej tiež tschiru). Pojem sha-tus sa skladá zo shah = kráľ a tus = vlna, znamená teda rúcho kráľa. Vlna Shatoosh je považovaná za najjemnejšiu, najmäkšiu, najľahšiu a najlepšiu vlnu. Známe sú predovšetkým šály z vlny Shatoosh. Obchod s vlnou shatoosh je od roku 1979 medzinárodne zakázaný. Za obchodovanie zo Shatoosh hrozí väzenie až na 15 rokov. Pretože tibetské antilopy na rozdiel od kašmírskych kôz nemôžu byť domestikované, boli dlhé roky bezohľadne prenasledované a sú dnes ohrozené vyhynutím. Napriek všetkým zákazom sa v obchodoch šály z vlny Shatoosh stále znovu objavujú v cenách za šál okolo 20 000 €.